(Medzinárodná konferencia Vatikán)
Nasleduj ma za pravdou, dobrom a krásou
„Ťah na bránu z Vatikánu“

Dňa 20.-21. októbra 2013 bolo vo Vatikáne zaujímavé podujatie zamerané na tému „Veriaci vo svete športu“. Je pre nás cťou, že na vedeckej konferencii sa za nás zúčastnil Slovenský Orol v úzkom kruhu odborníkov z celého sveta. Potešilo nás, že téma „v zdravom tele zdravý duch“ otvorená v minulom čísle nášho časopisu mala takéto dôstojné pokračovanie na Vatikánskej pôde.

O informácie a dojmy z tohto nevšedného podujatia sa s nami podelil priamy účastník, predseda Slovenského Orla Ing. Jozef Gálik.

Doteraz som sa zúčastnil troch seminárov, ktoré poriadala Vatikánska Rada pre šport. Témou bola „Cirkev a šport“ a veľmi inšpiratívna myšlienka „Šport ako pastoračná a výchovná výzva“. Filozofia Slovenského Orla tu našla živú odozvu. Nové pozvanie za pontifikátu pápeža Františka ma prekvapilo, a musím povedať, aj potešilo. Ani vo sne som nečakal, že sa osobne stretnem so Svätým Otcom, podám mu ruku a odovzdám trojrohú zástavku s logom Orla. Nezabudnem na jeho úsmev, keď som povedal, že orol je symbolom evanjelistu sv. Jána.

V nedeľu 21. októbra 2013 bolo na Svätopeterskom námestí živo. Bola tam 100-metrová bežecká dráha, kde naša sesterská organizácia Centro Sportivo Italiano (CSI) poriadala bežecké preteky s televíznym prenosom. Zúčastnili sa ho deti, športovci, telesne postihnutí, herci, významné osobnosti. Na konci bežeckej dráhy bol stan CSI s televíznou komentátorkou Lorenou Bianetti. Je pre nás cťou, že organizátori umiestnili na čestné miesto orolskú, štátnu zástavu a baner „Pohybom proti neduhom – ak nemôžeš letieť, bež za svojím zdravím. My však bežíme za vencom neporušiteľným (sv. Pavol) “.

Po nedeľnom „Anjel Pána“ sme sa premiestnili do Vatikánu pred hotel „ Marta“. Sv. Otec svižne vystúpil z auta, kardinál Ravasi nás predstavil a Sv. Otec podal každému účastníkovi vedeckej konferencie ruku. pre nás to bol zážitok na celý život. Vedeckú konferenciu otvoril J.E. kardinál Gianfranco Ravasi. Jeho filozofiu – ideu citujem:

Rok viery je veľkou príležitosťou na otvorenie nových ciest k obráteniu. Aj vo svete športu musíme vytvoriť model života, ktorý pozná a chráni dôstojnosť ľudskej osoby. Ak človeka postavíme do centra, kultúra športu bude stáť na primáte človeka, vedúc k športu v službe človeka a nie k človeku v službe športu. Šport dostáva kultúrnu hodnotu, ak odhaľuje našu ľudskosť a pomáha nám rásť k lepšiemu porozumeniu náboženskej hodnoty života. Toto znamená, že skúsenosť zo športu môže atlétovi pomôcť vidieť zmysel života a byť priestorom pre transcendentno.

„Šport potrebuje vyliečenie z degenerovanosti, aby sa znova stal kultúrnym fenoménom a referenčným bodom pre mladosť, ťažiac naplno z kreatívneho ducha ľudskej osoby.“

Okrem iného vo svojej prednáške siahol aj po knihe Genezis. Keď Boh po stvorení sveta povedal „a bolo to dobré“ – v určitých prekladoch „a bolo to krásne“ a z toho odvodil základ pre kresťanskú kultúru tela aj ducha. V tejto súvislosti mi nevdojak prišlo na um heslo piaristov „Nasleduj ma za pravdou, dobrom a krásou “.

Cez prestávku som oslovil J. E. kardinála Ravasiho. „Eminencia, ak dovolíte, darujem Vám „Vieru a život““. Prekvapenie na tvári vystriedal úsmev, keď som mu podal náš časopis so spomenutým názvom. Upútala ho titulná stránka a obrazová príloha Slovenského Orla. Jeho pozornosť sme upriamili aj na článok „Pohybom proti neduhom“ , ktorý je kompatibilný s témou vedeckej konferencie, a rozhovor so Sv. Otcom. Jeho ruka spočinula na mojom pleci ako znak ocenenia a súhlasného stanoviska. Mal som z tohto stretnutia dobrý pocit.

Zaujalo ma spojenie oddelenia pre šport a oddelenia pre kultúru vo Vatikáne. Je to úsporný a logický model kompatibilný s modelom SO. V diskusnom príspevku som ocenil tento model, ktorý sa osvedčil v kríze aj konjunktúre.

Keďže v publiku bola väčšina nových tvárí, zhrnul som námety a myšlienky z oboch vystúpení. vyhýbam sa rečníckym otázkam, ale v tomto prípade som spravil výnimku. Nestavaj dom na piesku, hovorí Biblia. Trochu som to pozmenil na „Nestavaj dom na hnoji“. Ak sme vymenovali neduhy športu a kultúry, tak sa musíme od nich dištancovať a pozemok „asanovať “ v duchu kresťanskej hodnotovej orientácie. Prítomných pobavil, ale aj priviedol k zamysleniu náš bonmot „Cieľom projektu ozdravenia populácie je umrieť úplne zdravý – telesne, duchovne aj duševne“. Predĺženie priemernej dĺžky života je predsa opakom eutanázie a to je pôda teologická. Aj ďalšia myšlienka zaujala. „Kto chodí po prachu, ten sa zapráši.“ Prach vidno na čiernej farbe. Preto musíme zo športu a pakultúry odstrániť, čo sa tam za dlhé obdobie nahromadilo. Zvyk je železná košeľa a opakovanú lož berú mnohí ľudia ako pravdu. Úlohou učiteľského úradu Cirkvi je „zatiahnuť na hlbinu“, ale aj vidieť z nadhľadu orla, ktorý býva zobrazovaný spolu so svätým Jánom evanjelistom. Aj krtko ide do hĺbky a slnko nevidí. Takéto myšlienky sú akýmsi „katolíckym brainstormingom“.

Ťah na bránu z Vatikánu – tak som nazval zámer, aby sme v študijných plánoch spojili funkciu katechéta – telocvikár. Ďalší náš námet smeruje k hodine náboženstva s rozcvičkou. Image katechétu by iste stúpol. Túto tému som nedávno rozobral s J.E. arcibiskupom Boberom. Ďalšia myšlienka z oddelenia pre šport a kultúru Vatikánu je vytvorenie svetovej organizácie a „zosieťovanie“ zdatných a schopných kňazov. Vylúdili sme úsmev na tvárach delegátov, keď sme pohotovo vytiahli tričko „ŠOKK“ , v ktorom sa predviedol náš tlmočník. Naši priatelia prezident CSI Achini a predseda nadácie Jána Pavla II pre šport Edio Constantini sa hneď vyfotografovali. Skratka znamená „Športový orolský klub kňazov“. Udelenie takého trička by nebolo len tak. Sprevádzala by ho primeraná „ceremónia“.

Stručne – svetová organizácia musí mať svoju štruktúru, ciele, časť pracovnú aj oslavnú. Z radov delegátov zaznel názor, že okrem náročnej filozofie by chceli aj nejakú „rukoväť“ ako ďalej. Vystúpil som a zastal som sa vedeckého úvodu. Viera a život potrebujú oboje. Vytiahol som postrehové loptičky a daroval ich členom predsedníckeho stola s komentárom, že postreh a rýchle reakcie musia mať laickí veriaci aj kardináli.

Nasledovalo malé divadlo. Predsedajúci hodil loptičku na stôl a tá dokonale zahrala svoju úlohu a skackala medzi ľuďmi. Pobavilo ich aj švihadlo s lietajúcimi guľami a vôbec naše „orolské vylomeniny“ s komentárom, že aj vážne veci možno riešiť s úsmevom, vtipom a humorom.

V súvislosti s vytvorením celosvetovej organizácie pre šport a kultúru som navrhol vytvorenie centier (fókusov). Zámer vytvoriť takýto fókus v stredoeurópskom priestore bo, iniciovaný SO, Poľskom, Čechmi za účasti Edia Constantiniho, vtedy prezidenta CSI. Parametre navrhnuté SO boli územná blízkosť, rečová príbuznosť, ekonomická a mentálna podobnosť. Vytvorenie zárodku takejto organizácie je hodená rukavica z Vatikánu Konferencii biskupov Slovenska a Orlu. Vkladom pre budúcnosť na Slovensku je vyše 100-ročná tradícia a kontinuita. Rezonujú v tejto súvislosti aj slová Sv. Otca Jána Pavla II o výnimočnom postavení a úlohách Slovenska s výzvou „Nebojte sa“.

Na slávnostnú večeru sme boli pozvaní do vatikánskych záhrad. Ocenenie nášho vystúpenia v kuloárnych debatách bolo pre nás cťou aj záväzkom. Budúci rok oslávi CSI 70. výročie vzniku a ja osobne tiež 70-tku. Je naším spoločným zbožným prianím, aby sme budúci rok doniesli posolstvo Sv. Otcovi na bicykloch v službách Cirkvi a štátu tradične z prezidentského paláca. Tento zámer našiel živý ohlas u našich talianskych priateľov.

Bohu vďaka, že sme boli na tomto významnom podujatí, kde sme získali sympatizantov a priateľov zo všetkých kontinentov.